Na jesennom trávniku žltozelenej farby som medzi kvetmi a vetvičkami zbadala kamienok alebo malú guľku čierne- krémovej farby. Ležal tam , ako môžu len neoživené predmety ležať bez najmenších známok života.
Prečo som sa k nemu priblížila, je ťažké povedať, či srdce jednoducho vyskočilo alebo či duša zavolala. Nebola to hračka, ale malé mačiatko, veľkosti pästi dieťaťa, zmrazené chladom a strachom.
Priviesť ju domov, umývanie a kŕmenie bolo otázkou niekoľkých minút, a to tým skôr, že zástupcu mačacieho kmeňa ani nenapadlo protestovať škriabaním. Pri bližšom preskúmaní klbka ako z vlny sa mi zdalo, že mačka zrejme nie ušľachtilého plemena- ale čo už! Mala malý plochý nos a krátky chvost a nádej budúcej nádhery. Nájdenec bol veľmi podobný „ peršanom“, iba v nejakej netradičnej farbe. Doma so malá už dve staré mačky tak so čakala, ako ju privítajú.
Dáša bola taká malá, že som sa bála agresívneho správania dvoch starých mačiek, najmä preto, že moje mačky nikdy neznášali zvieratá iných ľudí. Musela som nosiť „zbrusu“ nového cestujúceho všade so sebou, a ona je hrdo sedela na mojom ramene a sledovala pohyb mačacích spoločníkov v plastovej šalátovej mise, plnej hračiek. Táto šalátová misa po zvyšok života sa stala aj jej obľúbeným útočiskom, keď sa moje rameno už začalo boľavieť od ťarchy zvieraťa. Dášenka vyrastala ako múdre mačka. Nikdy nestála v ceste druhým, nikdy sa nevyšpinila do misiek s jedlom, nikdy nevošla do postele. Jej miesto bolo vedľa mňa a ona spala na zemi pri mojej hlave. Nikdy sa ale neskamarátila so starými mačkami Marou a Dorou.
Od detstva zbožňovala vodu a vliezla si pod kohútik alebo do vane, keď som sa sprchovala,. Vo všetkých svojich 18 rokov života, nikdy nerozbila jedinú šálku alebo tanierik, , neurobila jediný škrabanec na nábytku. Nikdy som neoľutovala, že som to zlaté klbko vzala k sebe domov. Odvďačilo sa mi veľkou láskou, prítulnosťou a tichým pradením od radosti pri mojom každom vstupe domov. Verím že aj ona bola pri mne šťastná a spokojná. Milovala som ju nadovšetko. Bola mojou spoločníčkou vo chvíľach príjemných, aj tých ťažších, ktoré život so sebou neraz veru prináša. Prežili sme spolu veru veľa radosti a pekných chvíľ.